Robert Galbraith (J.K. Rowlingová): Volanie kukučky

..Vystrela ruku k zvončeku, no vtom sa čierne dvere rozleteli a na ulicu vybehla žena. Za sekundu si pozreli do očí, obe sa pripravovali na zrážku. V to čarovné ráno bola Robin nezvyčajne vnímavá: hoci tú bledú tvár videla iba okamih, utkvela jej v pamäti, takže by ju pokojne aj nakreslila. Ženy sa úspešne vyhli jedna druhej, hoci sotva o centrimeter. Tmavovláska vykročila po ulici a náhlivo zabočila za roh. Robin sa nevryla do pamäti iba jej nezvyčajná krása, ale aj zúrivý, a predsa čudne spokojný výraz.

Zachytila dvere, skôr ako sa stihli zatvoriť. Za nimi sa dvíhalo staromódne ošumelé schodisko obkolesujúce rovnako starodávny výťah pripomínajúci klietku. Pri chôdzi nahor sa musela sústrediť, aby sa jej vysoké podpätky nezachytili do kovových schodov. 

Vyšla na prvé odpočívadlo, prešla popri dverách so zarámovaným plagátom s nápisom Crowdy Graphics a pokračovala vyššie. Až keď zastala pred sklenými dverami na druhom poschodí, prišla na to, do akej firmy ju poslali pracovať. Nikto v agentúre jej to nespomenul. Na sklenom paneli bolo vygravírované rovnaké meno ako vonku na papieri pri zvončeku, C. B. Strike, a pod ním slová Súkromný detektív.

Robin zmeravela a otvorila ústa. Prežívala zázračnú chvíľu, hoci by to nikto z jej známych nepochopil. Nikdy nikomu nespomenula svoj detský životný sen. A splnil sa jej práve dnes! Zdalo sa jej, že ide priam o zásah z nebies (samozrejme, v duchu si to spojila s čarovným dňom, Matthewom a prsteňom, hoci to objektívne nemalo nič spoločne)...

"Ste p-pán Strike?"

"Hej."

"Ja som dočasná."

"Čo ste?"

"Dočasná pracovníčka z Temporary Solutions."

Ani meno agentúry mu nezotrelo neveriacky váraz z dobitej tváre. Vrhali na seba nervózne, nepriateľské pohľady.

Rovako ako RObin, aj Cormoran Strike vedel, že posledných dvanásť hodín si zapamätá ako noc, ktorá navždy zmenila jeho život. A teraz mu osud zrejme priviedol do cesty posla v peknom béžovom nepremokavom kabáte, ktorý sa mu bude posmievať za to, že jeho život smeruje ku katastrofe. Nemali mu posielať nijakú dočasnú pracovníčku. Preputenie Robininej predchodkyne malo zároveň znamenať ukončenie zmluvy s agentúrou. 

"Na koľko vás poslali?"

"Na začiatok na týždeň," odvetila RObin, ktorá sa ešte nikdy nestretla s takým namrzeným privítaním. 

Strike si to v duchu rýchlo spočítal. Vzhľadom na nehorázne poplatky agentúre si podľa všetkého prečerpá účet natoľko, že dlh už nesplatí. Možno to bude posledná kvapka, na ktorú podľa náznakov čaká jeho hlavný veriteľ. 

"Ospravedlňte ma na sekundu."

Cez sklené dvere vyšiel na chodbu a zabočil doprava na malú zatuchnutú toaletu. Zahasproval sa vnútri a zadíval sa do fľakatého popukané zrkadla nad umývadlom.

Nebol nijaký krásavec - mal vysoké vypuklé čelo, široký nos a hrubé obočie ako mladý Beethoven, ktorý sa dal na box. A teraz navyše ešte aj opuchnuté oko s modrinou. Pre husté kučeravé vlasy ako drôty si v mladosti vyslúžil prezývku Opičiak, a hoci mal tridsaťpäť, vyzeral staršie...